,,Prax”- Reinterpretacia

Svojou tvorbou reagujem na dielo Josepha Beuysa- How to Explain Pictures to a Dead Hare. Beuys.

Od tejto akcie uplynulo 56 rokov. Beuys ostal len pri teórii, hovorí, vysvetľuje mu diela, ale zajac nikdy reálne nezažil umeleckú prax. Počas tohto hlbšieho zamýšľania sa dostávam do otázok. Prečo by aj zajac nemohol zažiť pravú umeleckú prax?

Keďže spoločnosť sa stala citlivejšou, rozobrala som ho na 3 predmety, takzvaná neživá reprezentácia zajaca. Stáva sa mojim seberovným partnerom, s ktorým komunikujem a napomáham mu tvoriť. Prvý neživý predmet je plyšový zajac, druhý predmet je kabát zo zajačej kože a posledným je samotný mŕtvy zajac zo supermarketu pripravený na tepelné spracovanie, konzum. Táto gradácia nastavuje zrkadlo spoločnosti.

Odsudzujeme, porovnávame, sme pokrytecky. Neustále sa delíme na dva tábory súperiace, čo je správne a, čo nie. Ako deťom nám vkladajú do rúk hračky v tvare zvierat, pretože ich považujeme za milučké. Neskôr, v čase dospievania spoznávame módne trendy a chceme byť niečím viac, ako sme. Niekým, kto vlastní kus luxusu, ako sú rôzne kožušiny. Až na koniec pomyselného zoznamu pokladáme zviera v spojení s jeho smrťou, resp. našou obživou. Žijeme konzumom, pred ktorým sa snažíme zavrieť oči. Konzum je našou súčasťou a je len na nás, ako sa s tým vyrovnáme. Buď, ako spoločnosť prijmeme neodlučiteľný fakt toho v čom žijeme, začneme spolupracovať a prichádzať na riešenia, ako obmedziť, spomaliť konzumný chod alebo len ho ešte viac rozšírime až sa nám vymkne spod kontroly.