Catch me if you can

Vo svojej semestralnej práci som sa zaoberala témou dychu až som jedného dňa ostala plne konfrontovaná posledným výdychom. V tej chvíli zrazu nieje nič dôležité, naliehavé, zaujímavé je len proste nič. Prázdno. Nič len krehká škrupina ktorá sa môže každú chvíľu rozsypať. Strata je velká, každou chvíľou väčšia, strácam všetko,strácam seba, nič iné iba tma. Strach sa zväčšuje už nemám dych pod kontrolou to on mňa. Za pomoci samoliečbi intuitívneho experimentovania si chcem pomôcť. Nájsť tie kusy a udržať ich po kope. Kinesiotaping (Kinesio tape) alebo „tejpovanie“ je metóda ktorá pomocou špeciálnych nalepovacích pások zabezpečuje podporu svalom alebo pridruženým tkanivam. Myšlienkou bolo použiť pásku ako druhú kožu na ovplyvnenie senzorickej motorickej slučky medzi kožou a mozgom, čím sa vyvolali vazomotorické, neurosvalové a neurofasciálne zmeny, aby sa stresové tkanivá v tele vrátili späť do homeostázy. Telo sa potom uzdraví. Jednoducho povedané, zmenou polohy pokožky nad poškodeným tkanivom sa do mozgu prenáša zmyslová spätná väzba, ktorá v reakcii prispôsobuje a mení všetky tkanivá. Cez elastické vlastnosti tejpu mikroskopicky zdvíhame kožu. Týmto zdvíhaním zvyšujeme medzitkanivový priestor a umožňujeme tak zníženiu zápalu, tlaku a zároveň pomôžeme účinnejšiemu prietoku krvi a lymfatickej tekutiny do cieľovej oblasti i mimo nej. Napriek tomu som mala pocit že robím málo. Pripomenutím výdychu sa pokúšam aj pomoci iných materiálov pracovať s touto bolesťou prispôsobeniu sa jej a učit sa jej čeliť. Odmeranost, uzavretost, jedovatost. Aj to sú myšlienky pri tomto objekte z sk pások. Ochránia má dosť alebo som ja svoja jediná hrozba. Veď predsa musíme rátať s tým ,že za každým nádychom nasleduje výdych.