Mgr. art. Michal Machciník, ArtD.

Michal Machciník (1989) sa už v diplomovej práci, realizovanej v roku 2015 v Ateliéri slobodnej kreativity 3D na košickej Fakulte umení, venoval netradičným témam a uplatňoval nezvyčajné tvorivé princípy, ktoré charakterizujú i jeho aktuálnu sochársku tvorbu. Do súčasného slovenského sochárstva priniesol v prácach Svoradov priestor a Pustovník Svorad dlhodobo obchádzané sakrálne námety a zároveň v aktuálnom umeleckom prevedení nadviazal na domácu ikonografickú tradíciu. Obe sochárske realizácie pracovali s hagiografiou a ikonografiou sv. Svorada, benediktínskeho mnícha z 11. storočia, ktorý žil asketickým životom pustovníka. Tradičné atribúty, ktoré definujú svätcovu dobrovoľne zvolenú a prežívanú trýzeň a obmedzovanie, sa v Machciníkovej interpretácii stávajú prostriedkom sugestívnych sochárskych diel, v ktorých premýšľa obojstranný a dynamický vzťah človeka a priestoru, teda spôsoby, ako človek ovplyvňuje a dotvára priestor podľa svojich špecifických potrieb, predstáv a túžob, ale tiež ako samotný priestor pôsobí na človeka a formuje ho.

Komplikované vzťahy medzi človekom a miestom sú v diele Michala Machciníka kľúčové a ich dôkladné preskúmavanie sa vinie celou jeho doterajšou tvorbou. Autorov záujem tak smeruje najmä k situáciám, kde sa pomer človeka k okolitému prostrediu vyjavuje v radikálnych formách, ako je to napríklad pri postavách askétov a biblických
postáv. Príkladom je socha Šimon Stylita (2018) zobrazujúca svätca, ktorý svoj životný priestor minimalizoval na plošinu na vztýčenom stĺpe, a socha Jonáš a veľryba (2017) spracovávajúca známy
starozákonný príbeh.

Dôležitými miestami, kde Michal Machciník vzťahy človeka a špecifického priestoru odhaľuje, zaznamenáva a následne vo svojej tvorbe aj interpretuje, sú mestské periférie a lesy. Keďže sa tu stretáva urbánny a prírodný priestor, predstavujú pre autora z viacerých hľadísk potenciál analyzovať hraničné situácie a momenty prechodu – náhodne zanechané, odhodené či stratené umelé materiály postupne pohlcuje príroda a lesy zase ustupujú pred rozrastajúcimi sa okrajmi miest. Na hranici bežných emócií a často za hranicou toho, čo je väčšinovou spoločnosťou považované za prijateľne, sú i mnohé zo záznamov, ktoré v lesoch po sebe zanechávajú ich návštevníci. A ako sochár vypozoroval, že intenzita a emočná vypätosť intímnych správ a zvolaní v podobe graffiti rastie s prechodom do hĺbok lesa. I samotné objekty, ktoré Machciník v lese nachádza a následne pretvára, majú hraničnú definíciu a často hybridnú povahu – medzi prírodninou a artefaktom, medzi sakrálnym, profánnym, banálnym a vulgárnym, medzi vandalizmom, kutilstvom a umeleckým dielom. Z týchto pozorovaní, zberov a transformácií vytvára sériu objektov Hlavy z lesa (2016 – 2018), ktoré svojou surrealistickou estetikou a objavnými kombináciami predmetov a materiálov pripomenú diela Jana Švankmajera či Františka Skálu.

Z lesného prostredia pochádza i séria Kanál správ z okraja spoločnosti (2012 – 2016), ktorá dokumentuje lesné graffiti – texty, znaky a symboly vyryté do kôry stromov. Ich posolstvo odráža širokú škálu ľudského prežívania, od milostných odkazov, banalít, vulgárnych komentárov cez politické heslá až po odkazy hudobných fanúšikov. Machciník tu opäť zaznamenáva vzájomný vzťah človeka a prostredia. Návštevníci spontánne reagujú na prostredie lesa, ktoré im poskytuje
úkryt, pocit anonymity a možnosť slobodne sa prejaviť, pričom demonštrujú potrebu zanechať o svojom pobyte stopu. Agresívne ľudské zásahy, ktoré sú vo forme rán do stromov vytvorené
predovšetkým nožmi a sekerami, sa však v lese postupne procesom hojenia zaceľujú a strácajú.

V lesnom prostredí vznikol i cyklus Pocta ďatľovi: odliatok dutiny vytvorenej ďatľom (2014 – 2020) zachytávajúci a zviditeľňujúci navonok nepostrehnuteľné stopy po prirodzených aktivitách ďatľov, ktoré vytvárajú v kmeňoch dutiny. Machciník vyvinul autorskú techniku a tieto vnútorné priestory vylieva polyuretánovou penou a epoxidovou živicou, aby sochársky zachytil krehké priestory, ktoré by inak ostali neviditeľné, a výsledné objekty prezentuje v galerijnom prostredí ako muzeálne artefakty či vzácne prírodniny z historického kabinetu kuriozít. Obdobne, teda odliatkom stopy po prirodzenom správaní zvieraťa, získal autor i sadrovú formu lesného ležoviska diviaka lesného (2011).

Zberu podkladov v priestore lesa ako východiskovej umeleckej stratégii ostáva Michal Machciník verný i v jeho najnovších vystavených prácach Reliéfy pre Latoura (2018). V nich kombinuje nájdené
artefakty a prírodniny s historickými technickými nákresmi a pedagogickými grafickými schémami do esteticky prekvapujúcich a sémanticky provokujúcich celkov. Tieto objekty a reliéfy sú autorskou
poctou a vizuálnym komentárom k dielu francúzskeho filozofa, antropológa a sociológa Bruna Latoura, ktorý svojou prácou reinterpretoval a spochybnil zaužívané rozlíšenie medzi ľudským a neľudským, prírodou a spoločnosťou, modernou a predchádzajúcim obdobím.

Týmto smerom sa uberá i aktuálna tvorba Michala Machciníka – v rámci doteraz verejne neprezentovaného súboru vytvára kolekciu objektov, ktoré kombinujú nájdené prírodniny, zvieracie preparáty, technické komponenty a iné ľudské výtvory. Súbor vytvára znepokojujúci celok, ktorý svojou nejednoznačnou taxonómiou evokuje špekulatívne nazeranie na svet charakterizujúce predmodernú vedu a zviditeľnené v zbierkach typu kabinetov kuriozít (Kunstkammer/Wunderkammer). Pokiaľ tieto predmuzeálne renesančné expozície mali ambíciu uchopiť svet v podobe mikrokozmu, alebo predstaviť zbierkou „divadlo sveta“, tak v prípade umeleckej stratégie Michala Machciníka ide o spôsob, ako dnes znova premyslieť kategórie, ktoré sme – zjavne predčasne – považovali za jednoznačné a definitívne uzatvorené.

Mgr. Peter Megyeši, PhD. (1985),
Text vznikol v rámci grantu APVV-19-0522 „Tvorba a kritika hodnôt v súčasnom umení (výtvarné umenie, divadlo, film)“ riešeného Centrom vied o umení SAV v Bratislave.

PROFIL č. 3 2020

Jana Geržová: PROFIL súčasného výtvarného umenia 3/2020, ročník XXVII, Profil Profilu Michal Machciník , Peter Megyeši: Periférie, hranice a momenty prechodu, s. 26-65, Kruh súčasného umenia Profil, Bratislava 2020, ISSN: 1335-9770