Autocorrect

Je možné, že začíname vidieť korekčné programy nielen ako asistentov, ale taktiež ako náš vlastný súhrn zručností. Využívanie autocorrectu si vyžaduje vyjednávanie. Spoznávanie kreatívneho potenciálu náhody a zlyhania, celkovej nestability. Zvyšujúci sa výskyt vizuálneho jazyka digitálnej technológie a internetu vo fyzickom svete. Zamestnávam náhodu pre deštrukciu namiesto kreácie. Ide o pretvorenie autentickej verzie na umelý obraz. Skúsenosť s opätovným stretnutím s prácou vyústila v niečo, ako je rozpor, uvažovanie nad mentálnou aritmetikou nápravy nášho psychického obrazu. Kresba dopĺňa charakter práce, trasuje písmo, vytvára nový obraz. Ide o myšlienku, že súbor slov môže nadobudnúť pridanú hodnotu. Práca je prekročením bariér medzi vizuálnym a literárnym. Rozhovor s autocorrectom dodáva až nezmyselný význam, je akousi “automatickou básňou”. Práca rieši problematiku originality, interpretácie a reinterpretácie, predvídanie nášho myslenia, niekedy až absurdita, premena deja, myšlienky a významu.