Na hranici

Projekt Na hranici

Projekt Na Hranici som napísala koncom roku 2022, kedy som sa venovala téme návratu ľudskosti. Skrz tento projekt som sa rozhodla v téme pokračovať, ale tentokrát naozaj prispievať k tvorbe ľudskosti.

Už v prvom ročníku som objavila svoju vášeň ku komunitnej činnosti a inkluzívnym projektom vďaka participácii na Rezidencii v Sečovciach pod vedením Tomáša Rafu. Táto spolupráca ma hlboko ovplyvnila a prejavila sa na mojich ďalších projektoch, kde som začala tvoriť mäkké plastiky, ktoré som spájala so sociálnou témou.

Projekt Na hranici je 1 a pol ročná spolupráca s rôznymi komunitami, ktoré spoločne workshopovou formou tvoria v inkluzívnom priestore. Tento priestor sa nám podarilo vytvoriť na Špeciálnej základnej škole pre sluchovo postihnutých na Rovníkovej 11 v Košiciach, ktorú navštevujú deti z rôznych komunít, ako napríklad deti z detského domova, rómske deti, deti z osady, autistické deti a deti zo sluchovým postihnutím. S Mariannou Frankovou sme pre tieto deti vytvárali program. Každý týždeň sme ich navštevovali a spoločne s pedagógmi Ľubicou Nagyovou, Zuzanou Valíkovou a Anikou Haluškovou sme deti viedli. Workshopy sa skladali z maľovania našepsovaného plátna, modelovania z hliny, vytvárania a maľovania masiek, kresby na chodník a maľovania a striekania farieb na 14 metrové nenašepsované plátno.

V každom workshope sa prihliadalo práve na prínos a terapeutický charakter pre tieto deti. Či už to bolo skladanie si vlastnej masky z rôznych možností a tým vnímať zmenu emocionality, napríklad pri inom uhle obočia alebo inom tvare úst, alebo klasickú arteterapiu prevedenú v podobe maľby.

Film a akvarely

Myšlienkou projektu Na hranici sa stalo spájanie spoločnosti a prinavrátenie ľudskosti. Túto úlohu som sa rozhodla splniť cez dokumentárny film, akvarely a denníkové zápisky z dní, ktoré sme tam strávili. V tomto filme zachytávam priebeh workshopov, spoluprácu ktorá sa tam vytvárala, či už medzi deťmi alebo deťmi a pedagógmi, jedinečnú prácu detí spojenú s ich vlastnou terapiou, vytváranie inkluzívneho priestoru a mnoho ďalšieho. Akvarely a denníkové zápisky sú odkrytie môjho vnútra a môjho prežívania.

Bunker

Bunker v strede respíria sa stáva inkluzívnym bezpečným priestorom na scitlivovanie a otváraniu srdcu druhým ľuďom. Touto z vonka objektom a z vnútra expandovanou maľbou sme chceli vytvoriť inkluzívny priestor práve na akademickej pôde, ktorý by pripomínal svojou architektúrou detskú izbu ako metaforu pohody. Aj vďaka tomu bunker v strede respíria sa stáva inkluzívnym bezpečným priestorom pre scitlivenie a otváranie sŕdc druhým ľuďom. Nesie teda tiež terapeutický charakter pre širokú verejnosť a napĺňa svoju úlohu návratu ľudskosti a prekonávanie hraníc medzi komunitami a predsudkami o nich.