Promiňte, já jsem zaspal

Auto spadlo do potoka z mosta, vodič druhého auta k nemu beží, brodí sa v potoku, otvorí dvere, povie: „Promiňte, já jsem zaspal.“ Po autonehode vytváram podmienky pre samoliečebný proces seba a svojho auta. Využívam antropomorfizáciu vraku a skladám ho dokopy, liečim ho, dávam mu opateru, pomáham mu postaviť sa znova „na nohy“. Nahrádzam diely auta, ktoré sú zničené, „ošetrujem ich“, „zahoja sa“. Ukazujem miesta, kde sedeli tie, ktoré sa majú zahojiť. Autonehode, zraneniam a ublíženiam sa staviam čelom. Téma psychickej, fyzickej a bytostnej obrody, znovunájdenia sa, poskladania častí, ktoré sa rozdelili. Uvažujem nad povinnosťou voči samej sebe ustáť to, čo vyjde na povrch. Zmierujem sa s autonómiou života, bytia. Klam kontroly nad životom, nemožnosť zabrániť hraničným udalostiam. Môžem sa iba odovzdať osudu. Zabezpečujem miesto, kde sa stala nehoda: pre iných, pre mňa v minulosti, do budúcnosti, a zvýrazňujem most zošitými látkami vyplnenými plyšom; ak by som doňho narazila, kapota auta by sa stlačila a zakliesnila ma. Pri nehode sme narazili do značky, vytváram novú, pre informáciu ostatných vodičov: Česi tu v požičaných autách zvyknú zaspávať. Airbagy sa neaktivovali, potrebujem svoj vlastný, ktorý ma ochráni. Materiály: látka, vypchávacia polyesterová hmota, drôt, priadza, polystyrén