Rodinná arteterapia

Arteterapia je druh psychoterapie, pri ktorej pacienti využívajú na vyjadrenie umelecké techniky. Pomáha ľuďom rozprávať bez slov. Vo výsledku nie je ani tak dôležitá estetická stránka kresby, ako postup tvorenia a spôsob použitia pomôcok, či farebnosť. Rolou arteterapeuta je vedieť vyčítať z obrázku stav pacienta a diagnostikovať problém. Na to sa využívajú rôzne témy, ako napríklad strom, dom, autoportrét…
Zmenila som sa na arteterapeuta, aby som skúmala pocity a pohľady mojej rodiny. Dala som im témy, s ktorými pracovali a aby som sa vžila do ich situácie, zhmotnila som ich v rôznych podobách. Neviem ich úplne prečítať, ale pomohlo mi to pochopiť a dozvedieť sa o nich aj niečo viac.

Mama: Ja a postavenie v rodine

kostým

Materiál: staré oblečenie, drôt

Rozmery: 160 x 155 cm

Moja mama má právo doma riadiť a rozhodovať o všetkom. Je to aj istá zodpovednosť, o ktorej som chcela pomocou kresby, ktorú nakreslí vedieť viac. Mojim výstupom jej kresby je inscenovaná fotografia mamy v kostýme zo starého oblečenia. Odfotila som ju v ňom v domácich podmienkach na mieste, kde trávi svoj čas najčastejšie – v kuchyni.

Otec: Klinická smrť

inštalácia

Materiál: kovová posteľ, posteľná plachta, papier, drôt, neónka, zrkadlová tapeta, reťaze, kvety

Otec, ako malý chlapec prežil zrážku s autom, keď vybehol na cestu. Stav bol kritický. Všetci sa na neho smutne pozerali. Aj on. Vznášal sa nad sebou. Pamätá si neónové svetlo a tunel, za ktorým bolo ostré svetlo. Chcela som si tento zážitok predstaviť aspoň vizuálne, aj keď nebudem pociťovať energie, ktoré zažil. Preto som vytvorila vertikálnu inštaláciu, ktorá to znázorňuje. Použila som kovovú posteľ, na ktorú som napla bielu plachtu. Od nej sa môžete pozrieť do tunela, akoby ste ležali a od tunela na posteľ. Alebo sa na to môžete pozrieť z perspektívy, ktorú nakreslil on.

Sestra: Sny

mäkká plastika

Materíál: staré oblečenie, drôt, reťaze, ráfik z bicykla

Sestra má u nás doma najdivnejšie sny. Preto som chcela nahliadnuť do jej hlavy. Počas našej terapie namaľovala sen, ktorý sa jej párkrát opakoval, keď mala asi 13 rokov. Boli v ňom akési príšery, pripomínajúce draky, ktoré lietali nad lúkami. Tie však boli akoby spálené. K drakom vo forme mäkkej plastiky, zaveseným na kruhu ma inšpirovali kolotoče nad detské postieľky a lapače snov. Atmosféru pozadia vytvárajú látky nepravidelných tvarov. Celé dielo má pôsobiť mäkko, ale zároveň temne a strašidelne. Ako nočná mora.