DIEŤA

V tejto téme autorka dokumentovala krstné košieľky. Každé dieťa narodené do rímskokatolíckej rodiny,
pre šťastný a plnohodnotný život vo viere, musí byť pokrstené. Biele rúcho symbolizuje Krista, ktorý sa
za nás obetoval na kríži. Je to nevyhnutná vec, bez ktorej krst nie je platný. Spočiatku, za čias našich
mám, či starších súrodencov (sestra autorky má 41 rokov) neboli krstné košieľky, iba biely kus odevu,
ktorý poskytol kostol, v ktorom sa krst odohrával. O pár rokov neskôr (druhá sestra autorky má 39 rokov),
prišla do “módy” krstná košieľka. Krstnú košieľku, kupujú a dávajú strojovo alebo ručne vyšiť, krstní
rodičia. Počas krstu sa košieľka iba priloží na telo, neoblieka sa dieťaťu. Rodičia a hlavne cirkev,
očakáva od pokrsteného dieťaťa, že bude svoj život viesť vo viere v Boha. Dieťa je pokrstené
“nevedomky”, automaticky, na podnet rodičov (sú samozrejme výnimky). Postupom času a príchodom
veku, si začína uvedomovať určité veci, meniť názory, veriť komukoľvek a v čokoľvek, má predsa
slobodnú vôľu. Nemusí “žiť” vo viere. Autorka sa pýta dospelých ľudí na ich terajší, uvedomelejší,
slobodnejší názor na vieru v Boha a či navštevujú kostol.
Niektorí ostali zaskočení priamou otázkou, niektorí nevedeli nájsť svoje košieľky, ktoré ležali v útrobách skríň a pivníc.

Nastal čas, opýtaní sa museli zamyslieť a odpovedať si sami pre seba na otázku: ako to je so mnou a
otázkou viery?