Pamäť ako tieň, priestor a čiara

V  bakalárskej práci je opisované médium maľby, a expandované pole maľby, ktoré rozširovalo teoretické poznatky a tak isto sa rozširovalo aj pole praktického skúmania a myslenia. Obrazy, ktoré sú vytvárané nie sú o znázornení zážitku ale skôr o pohľadoch a interpretovanie priestorov v ktorých prebieha konkrétna emócia. Kľúčovým prvkom, teda médiom a metaforou je tieň. Metafora pohybu tieňu je ideálny termín na zostavenie  a preskúmanie systémov alebo štruktúr, často takých, ktoré odrážajú alebo zatieňujú existujúci priestor.  Ak sa niečo označuje ako zatienené môže to naznačovať niečo, čo je hmlisté  a teda neisté ako stopa niečoho iného ako jeho vlastného bytia.  Tieňová línia nie je jednoduchá čiara ale čiara, ktorá vedie prúd vnútorných myšlienok a emócií. Záujem o medzipriestory a hranice, ktoré nie je ľahké definovať kde končia a kde začínajú nútia premýšľať ako sa rozhodnúť pracovať s tieňom, priestorom a materiálom.  Cieľom obrazov je vzbudiť určitý mier a pokoj materiálom, ktorý je použitý ale zároveň aby tento mier a pokoj bol v rozpore s obavami, odporom a strachom. Vlastne tieto priesvitné povrchy materiálov s ktorými  je pracované odhaľujú štruktúru drevených rámov, zvýrazňujúc tenkosť povrchu a jemnosť ilúzie. Povrch zavádza a pôsobí ako prestupná hranica niekam ďalej. Používanie línií a geometrie je vyobrazenie spomínaných obáv a strachu. Čím je čiara rovnejšia a správnejšia , čím viac sa líši od čmáraníc tým väčší odpor vzbudzuje.