Štyri ročné obdobia

Z vlastnej skúsenosti vieme, že človek má skutočnú, čistú radosť, keď sa mu podarí
vlastnými rukami vyrobiť pekný užitočný predmet pre seba a svojich blízkych. Neraz má z
takejto veci väčšiu radosť ako z veci kúpenej, hoci i drahej.  Netreba zdôrazniť, že aj záľuby sú pre každého z nás potrebné a užitočné z viacerých hľadísk. Mnohé z nich súvisia s pocitom domova, pretože prispievajú k jeho tvorbe v tom najširšom význame. Človek si často až v zrelom veku uvedomí, čo robí domov domovom.
Či je to vzťah ku konkrétnym osobám, či vzťah k priestoru. Spomína si na mnohé, drobné často možno ani nie cenné veci, predmety, ktoré vytvorili ruky našich rodičov.
Autorka si uvedomila, že jeden z týchto predmetov, je vizualita výšivky a to aj preto, že je ňou obklopená od detstva.  Táto práca je prácou autorkinej matky, ktorú si privlastnila, chcela ňou zvečniť a ukázať moment prchavého okamihu. Prchavého z dôvodu, ako sa rokmi dobre plnenej funkcie “domáceho umenia”, obrazy stali istým nevkusnym bytovým doplnkom. Postretol ich osud odstránenia z dlhoročného miesta na stene
a uloženia do pivničných priestorov. Následne ich v týchto očarujúcich priestoroch, slúžiacich ako akýsi “domáci archív vecí s jemným citovým záväzkom”, postretlo opäť nešťastie v podobe záplav. A tak sa domáce umelecké dielo autorkinej mamy premenilo na definitívne nepotrebnú vec na vyhodenie. Práca vznikla na základe istej vnútornej potreby. Okamih, ktorý stojí za archiváciu, spomienku. Zachytenie nevšednosti v dennodennosti. Práca ukazuje intímny pohľad domova.