Zvnútra von

Pri tejto sérií práci s názvom ,,zvnútra von,, je
práca s oknom ako symbolom, ktoré nie je o
znázornení nejakého zážitku ale skôr o
zachytení pohľadu cez intuitívne pracovanie s
líniami až po prácu s materiálom. Stále ako u
predchádzajúcich prácach kľúčovým prvok je
svetlo, tieň a línia, ktoré akoby
predstavujú hmoty a prúdy plné emócií, a toto
ich sledovanie je spôsob ako sa vyrovnať s
danými emóciami. Okno je chápané ako
metafora nepopísaného
plátna, na ktorom sa premietajú rôzne hry
geometrických foriem. Tieto geometrické
formy a práve okno môžu pôsobiť
melancholicky, okná môžu byť chápané ako
istý druh úniku do vlastného sveta.
Jednotlivé materiály vedia niekedy vypovedať
oveľa viac ako farba, prípadne ich vzájomná
kombinácia ktorá sa navzájom obohacuje.
Maľba sa začína istým
spôsobom expandovať a naberať objem, pri
ktorom nevieme veľmi identifikovať, či sa
jedná ešte o plošnú maľbu alebo o objekt.
Samotným vrstvením rámov
na seba vznikajú priestorové boxy, ktoré
umožňujú plán obrazu prekrývať, zakrývať,
vrstviť, vyrezávať, a odhaľovať nové a nové
štruktúry.